VideoRohal - Ľudová hudba

Bola si Anička v tem kostele neraz

Z kostola ich neodprevadil kňaz, ani neprijímali pred kostolom gratulácie, ako je to dnes zvykom. Nevesta pred kostolom svadobčanom a okolostojacim rozdávala „kapky“ – cukríky z vrecúška, neskôr prvá družica rozdávala koláče. Hrala hudba, ktorú striedal spev družíc. Družice sa postavili do kola a spievali. Jedna družica spievala “na predek“ - sólo, ostatné spievali za ňou (piesne rovnakého nápevu):

„Bola si Anička v tem kostele neraz, ej to sa ti nestalo, ej čo sa stalo teraz.“

“V rečnickem kostele mramorovy kameň, ej Anička s Janičkom ej prisahali na niem“.

„Ten rečnicky chorus, pochyleny je už, ej pozierala si naň, ej ale nebudeš už.“

“Na rečnickej veži dva holubky sedia, ej ludia him zavidia, ej že sa radi vidia“.

„ Nezavidte ludia, nezavidte temu, ej oni prisahali ej jeden ku druhemu“.

“Pozri sa Anička na rečnicku vežu, ej už tvoju slobodu ej do uzlička viažu“.

„ Už hu zaviazali na štyri uzličky, ej už hu nerozviažu ej ty tvoje ručičky.“

Družice spievali aj piesne „na farara“ – o farárovi:

„Ten rečnicky farar peknu kazeň kazal,ej rečnickym diefčatam ej vydavať sa kazal“.

„ Ten rečnicky farar neplati arendu, ej musi si on kupiť ej novu reverendu“.

„ Načo si sobašel pane otče kňazsky, ja veď to bol sobaš ej prisileny, ťažky“.

S hudbou spievali pieseň:

1.„Poctiva panenka prisahala, z neba hej nebeska hudba hrala. Prisahala, pravdu mala, že zeleny venček zachovala.

2. Jake je to pekne pri sobaši, keď zeleny venček hlavu krašli, anjel jej laliu v ruke nese, až sa jej panenske srdce trase.

3. Neni je to panna ani žena, čo ide na sobaš začapčena. Od Boha velky trest an ňu hrozi, že nezachovala prikaz Boží“.